Donovaly

PARK SNOW DONOVALY

Lyžiarske stredisko Park Snow Donovaly leží v juhozápadnej časti Nízkych Tatier aj je jedným z najvyhľadávanejších lyžiarskych stredísk na Slovensku. Lyžiarske terény ponúkajú výborné lyžiarske podmienky pre všetky kategórie lyžiarov, od začiatočníkov až po vyznávačov adrenalínových svahov.

Pre milovníkov zjazdového lyžovania a snowboardingu sú k dispozícii lyžiarske terény o dĺžke 10 km, ktoré ponúkajú výborné lyžiarske podmienky pre vysoko náročných záujemcov ale aj pre úplných začiatočníkov. Celková dĺžka zjazdových tratí je 11 km.

Zaujímavou atrakciou je večerné lyžovanie pri umelom osvetlení, diskotéky na snehu, prírodné klzisko, lety v tandeme, vozenie na psích záprahoch, paragliding. Každoročnou tradíciou sa staly medzinárodné preteky psích záprahov, ktoré súvisia s množstvom zimných atrakcií.

Dominantou lokality je trojsedačková lanovka na Novú Hoľu (1360 m n. m.), ktorej dĺžka je 1325 m.

BOBOVÁ DRÁHA DONOVALY

Trať bobovej dráhy sa nachádza na pravej strane zjazdovky z Novej hole priamo pri údolnej stanici lanovky. Meria takmer 900 m. Počas jazdy zažijete množstvo adrenalínu najmä vďaka 7 skokom a 11 ostrým zákrutám. Maximálna rýchlosť, ktorú je možné dosiahnuť v najrýchlejších častiach trate, je 45 km/h. Na vrchol dráhy Vás vyvezie vlek dlhý 400 m pohodlne priamo vo vozíku. Počas jazdy je zakázané na trati zastavovať. Vo vozíku môžu jazdu absolvovať naraz maximálne dve osoby. Bobová dráha je prispôsobená aj na prevádzku počas zimnej sezóny.

LYŽOVAČKA

Park Snow Liptovské Revúce

Lyžiarske stredisko Šachtičky

Ski Turecká

Lyžiarske stredisko Selce – Čachovo

Lyžiarske stredisko Ski Park Ružomberok

Lyžiarske stredisko Jasenská Dolina

Ski Králiky

Ski Malachov

Ski Strelníky

Lyžiarske stredisko Skalka pri Kremnici

Ski Tále

Lyžiarske stredisko Ski Krahule

HRADY

Hrad Slovenská Ľupča

Hrad vznikol pred rokom 1250 a pôvodne slúžil kráľovskej rodine ako poľovnícke sídlo. Neskôr hrad menil majiteľov, ktorí ho prispôsobovali svojim požiadavkám, čoho dôkazom sú mnohé dostavby a prestavby. Pri úpravách v 17. storočí bolo nádvorie doplnené arkádami, v miestnostiach boli vymenené klenby. V tomto období bol hrad sídlom ľupčianskeho panstva. Po požiari v roku 1860 bol objekt upravený na sirotinec, v období predošlého režimu boli na hrade rehoľné sestry. Vďaka trvalému využitiu hrad prežil a je pomerne dobre zachovaný. Zaujímavým objektom je hradná studňa, z ktorej ústi päť podzemných chodieb. Pri hradnej bráne stojí mohutná, vyše 700 – ročná lipa, nazývaná aj Korvínova lipa. Podľa legendy pod ňou rád sedával kráľ Matej Korvín. Je vysoká 25 metrov a obvod jej kmeňa je takmer 7,5 metra. Od roku 1969 je chránená.

Mestský hrad Banská Bystrica

Mestský hrad v Banskej Bystrici, charakteristická dominanta a symbol historického jadra Banskej Bystrice s typickou siluetou dvojice cibuľovitých veží, situovaný hore na námestí. Je to národná kultúrna pamiatka.

Mestský hrad vznikol popri pôvodnej baníckej osade, ktorá predchádzala založeniu mesta. Už v tých časoch tu stál farský kostol Panny Márie, ktorý sa neskôr, koncom stredoveku, stal centrom novej pevnosti. Funkciou mestského hradu bolo chrániť výnosy z ťažby drahých kovov, najmä z medi a striebra, a kráľovskú pokladnicu. Sídlil tu zástupca kráľa a cirkvi, schádzala sa tu mestská rada. Jednotlivé budovy rôznorodej funkcie obohnali spoločným opevnením, ktoré chránilo patriciát pred vonkajšími nepriateľmi i vnútornými nepokojmi, najmä počas baníckych vzbúr.

Areál mestského hradu sa skladá z kostola Panny Márie, tzv. Matejovho domu, tzv. slovenského kostola, radnice, budovy fary a kamenného opevnenia s baštami, vstupnou bránou s barbakanom, ktorým sa do areálu vchádzalo.

Najstaršou budovou je neskororománsky farský kostol panny Márie z druhej polovice 13. storočia. Pôvodne ho obklopoval cintorín, na ktorom až do 19. storočia stála románska kostnica.

Bystrickí mešťania, inšpirovaní vzorom mestského hradu v Kremnici, opevnili v poslednej tretine 15. storočia priestor okolo farského kostola a postavili tu ďalšie budovy patriace samospráve banských miest, mestskej správe a kráľovi: gotický dom kráľa Mateja (nazývaný aj Matejov dom) vznikol v roku 1479, mestská radnica okolo roku 1500. Krátko predtým, v roku 1492, dostavali kostol sv. Kríža, nazývaný aj slovenský kostol, lebo sem chodili prevažne slovenskí obyvatelia. Opevnenie tvoril vysoký kamenný múr a kruhové bašty. Najdôležitejšou časťou opevnenia bola vstupná brána s barbakanom, dostavaná v roku 1512, do ktorej sa vstupovalo dvoma bránami, pre povozy a pre peších. V tom období prešiel farský kostol nákladnou stavebnou úpravou, ktorú podnes dokumentuje zachované oratórium s gotickou krížovou klenbou, bočná kaplnka sv. Barbory a neskorogotickým krídlovým oltárom od Majstra Pavla z Levoče a neskorogotická bronzová krstiteľnica od majstra Jodoka. Typologickou zaujímavosťou sú portréty svätých, ktorými iluzívne nahradili konzoly pod klenbou v presbytériu. Interiér kostola bol v tých časoch velmi hodnotný, hlavný oltár vyhotovil Majster Pavol z Levoče a údajne bol ešte monumentálnejší ako levočský. Podľahol však ničivému požiaru v roku 1761. V roku 1767 ho nahradili barokovým oltárom s obrazmi od významného rakúskeho maliara J. L. Krackera. Zrútenú klenbu nahradili barokovou, s iluzívnou architektonickou freskou v presbytériu od A. Schmidta z rokoch 1767 – 1770. Z tohto obdobia pochádzajú aj typické siluety s cibuľovitými medenými strechami.

Do mestského hradu po čase včlenili aj mestskú radnicu. V druhej tretine 16. storočia prešla viacerými stavebnými úpravami, ktoré jej vtlačili dnešný ráz. V roku 1546 ju podstatne rozšírili a prestavali. Čoskoro nato, v rokoch 1564 – 1565, majster Peregrinus upravil jej priečelie vrátane starej neskorogotickej loggie a budovu ukončil renesančnou atikou s lastovičími chvostmi.

Blatnícky hrad

Blatnický hrad je zrúcanina, nachádzajúca sa v pohorí Veľká Fatra, na nízkom vápencovom chrbte Plešovice, oddeľujúcom Gaderskú dolinu od Turčianskej kotliny. Je situovaný približne 2 km od obce Blatnica na strmom kopci. Hrad vznikol v druhej polovici 13. storočia a prvá správa o ňom je z roku 1300, keď bol jeho majiteľom Peter z Brezovice. Neskôr sa stal kráľovským majetkom. Hrad postavili na ochranu cesty zvanej "magna via", vedúcej z Nitry na sever. V druhej polovici 16. a na začiatku 17. storočia hrad rozšírili Révaiovci, keď vybudovali veľké podhradie s novými budovami. Koncom 18. storočia už hrad nebol obývaný a začal upadať.

Zrúcanina je v súčasnosti prístupná len na vlastné nebezpečenstvo a preto je potrebná primeraná opatrnosť. Murivo sa pomaly zvetráva do doliny, hlavne nad strmým úbočím. Na obe plochy po baštách je možné vystúpiť a je odtiaľ nádherný výhľad.

Sklabinský hrad

Sklabinský hrad je zrúcanina nad obcou Sklabinský Podzámok na návrší vo výške 626 m n. m. v dolnej časti Kantorskej doliny 9 km na východ od Martina. Hrad vznikol v prvej polovici 13. storočia na mieste staršieho hradiska. V roku 1436 hrad vyhorel. O niečo neskôr ho postupne nákladne upravili. V roku 1554 sa hrad rozšíril. Kaštieľ bol obývateľný až do roku 1944, keď ho v rámci partizánskych bojov hitlerovské vojská podpálili. Odvtedy je v ruinách.

Harmanecká jaskyňa

Od štátnej cesty medzi Banskou Bystricou a Turčianskymi Teplicami sa serpentínovým chodníkom dá dostať k Harmaneckej jaskyni. Vstupnú chodbu zvanú Izbica poznali tunajší drevorubači a robotníci oddávna, jaskyňa však bola objavená až v roku 1932. Dominuje v nej biely mäkký sinter a jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie lokality výskytu netopierov na Slovensku.

Celková dĺžka jaskyne je 2763 m, z toho pre verejnosť je sprístupnená prehliadková trasa s dĺžkou 1020 m. Teplota vzduchu v jaskyni sa pohybuje od 5,8°C do 6,4°C.

Nadložie jaskyne je tvorené z čistého vápenca a práve vďaka nemu prirástol Harmaneckej jaskyni názov Biela jaskyňa. Je to Národná prírodná pamiatka.

INÉ

Múzeum SNP

Banská Bystrica

Vlkolínec

Mauzóleum Andreja Hlinku

Mestská radnica v Ružomberku

Horse Club Mustang

Kúpalisko ŠRZ Drienok – Mošovce

Spa & Aquapark Turčianske Teplice

Golfové ihrisko Gray Bear – Tále