Turčianske Teplice

Prvú písomnú zmienku o meste nájdeme v darovacej listine na už existujúce hájske panstvo od uhorského kráľa Ladislava IV. Kumánskemu grófovi Petrovi z roku 1281. Gróf Peter dostal do daru osídlené pozemky, ktorých súčasťou boli aj termálne pramene, vtedy ešte bez väčšieho úžitku.

Už z roku 1402 pochádza zmienka o Thermae Thurociensis (Turčianskych Tepliciach). Termálne pramene sa tak postupne stávali stredobodom čoraz väčšieho záujmu okolitých panstiev, ktoré sa ich usilovali získať a využiť vo svoj prospech. Roku 1423 prechádzal územím hájskeho panstva uhorský kráľ Žigmund Luxemburský a využil blahodárne účinky termálnych teplických prameňov. Už v zime roku 1495 sa majiteľ Blatnického hradu, Valentín Korom, pokúsil postaviť prvý kamenný dom, ktorý by mohol slúžiť ako hostinec, aj ako ubytovňa.

V roku 1535 sa na základe darovacej listiny Ferdinanda I. Habsburského stali termálne kúpele vlastníctvom mesta Kremnice. Prvým teplickým hostinským pracujúcim pre Kremnicu bol Lukáš Remeň, za ktorého pôsobenia bol postavený nový kúpeľ. Nádrže boli vyložené drevenými doskami, ohradené a zastrešené. Turčianske Teplice sa stali miestom, kde Kremničania vodievali vzácnych hostí mesta s cieľom zregenerovať organizmus.

V roku 1568 tu Ján z Mošoviec, ktorý v Turčianskych Tepliciach vykonával lekársku prax, postavil „lekársku izbu.“ V jeho práci neskôr pokračoval Viliam Neumann von Wiesenfels a kúpele vo väčšej miere začali navštevovať hostia, dokonca aj z magnátskych rodín. Bokom neostal ani kráľ a cisár Maximilián Habsburský, keď v roku 1573 navštívil aj on kúpele. Neskôr záujem o liečebné využitie bol už taký veľký, že starý drevený kúpeľný dom prestával vyhovovať zvýšeným nárokom hostí a Kremnica sa rozhodla postaviť nový murovaný kúpeľný dom. V roku 1593 dala Kremnica postaviť aj budovu Červeno-bieleho kúpeľa.

Búrlivé udalosti 17. storočia zasiahli aj Turčianske Teplice. Napriek povstaniam a nebezpečenstvám počet návštevníkov kúpeľov neustále vzrastal. Šľachtici neprichádzali do kúpeľov sami, ale aj so svojím služobníctvom, čo niekedy predstavovalo aj niekoľko desiatok ľudí. Zo známych osôb pravidelne navštevovali kúpele grófka Ňariová, grófka Mária Sečianska, známa ja ako „Muránska Venuša“, gróf a grófka Pongracovci a iní. K najstálejším kúpeľným hosťom z predstaviteľov najvyššej uhorskej šľachty patril František II. Vešeléni.

V roku 1635 dal turčiansky župan Révai rozšíriť pôvodnú drevenú budovu Červeného kúpeľa. K propagácii kúpeľov a zvýšeniu záujmu o ne veľmi prispelo vymenovanie Františka Vešeléniho za palatína, ktorý si v kúpeľoch liečil zranenú nohu a neskôr aj lámku.

 
Kúpele navštevovala nielen uhorská šľachta, ale aj šľachta z Poľska, Rakúska a Sedmohradska. Svedectvo o tom, ako vyzerali kúpele v 17. storočí, nám zanechal anglický cestovateľ Edward Brown. O Turčianskych Tepliciach píše ako o mestečku pri potoku, v ktorom sa nachádzajú teplé pramene veľmi obľúbené a navštevované. Voda tu bola čistá, hoci páchla sírou a vytvárala zelené usadeniny. Vyvierajúca voda vnikala do kúpeľov cez diery v dlážke. Vtedy ich bolo sedem. Prvý kúpeľ bol pre šľachticov, druhý pre vznešených pánov, tretí pre sedliakov, štvrtý pre sedliačky, piaty bol pre žobrákov, šiesty pre chorých, nakazených syfilisom a siedmy pre Cigáňov. Z toho bolo zrejmé, že pramene boli využívané všetkými vrstvami obyvateľstva.

Počas prvej svetovej vojny sa kúpeľný život obmedzil a celé kúpele slúžili ako vojenská nemocnica. V roku 1920 sa liečebný dom Alžbeta premenoval na liečebný dom Jána Kollára. V roku 1926 bol postavený terajší liečebný dom Malá Fatra (bývalý Grand hotel). Kúpele až do roku 1949 patrili Kremnici. Tá jednotlivé objekty prenajímala súkromníkom. Lenže budovy ďalej chátrali a aby kúpele mohli konkurovať modernejším, museli sa postarať o ich renováciu. Čiastočná prestavba kúpeľov sa uskutočnila až na nátlak verejnosti počas existencie Slovenskej republiky v roku 1940. Prebehla renovácia Červeno-bieleho kúpeľa, drevené bazény boli nahradené kachličkovanými a zmenil sa systém vetrania v jednotlivých kúpeľoch. Počas druhej svetovej vojny prestali kúpele slúžiť svojmu účelu.

V roku 1949 sa Kremnica vzdala svojich vlastníckych práv na kúpele a správu nad kúpeľmi prevzali Československé štátne kúpele a žriedla a prakticky až potom sa začala ich rekonštrukcia a nová výstavba. Ako prvé sa rekonštrukciou zmodernizovali Červený kúpeľ a liečebné domy Fatra a Kollár. V roku 1975 sa začala výstavba liečebného domu Veľká Fatra s kapacitou lôžok 177. Medzitým bola dobudovaná a odovzdaná do užívania stavba liečebného domu Alfa v roku 1973. V roku 1984 bol dobudovaný liečebný dom Veľká Fatra a kapacita kúpeľov sa tak zvýšila na 465 lôžok. Pribudli aj nové priestory s moderným technickým vybavením a rozšírila sa aj paleta poskytovaných služieb a podávaných procedúr.

Liečebné termálne pramene

Najstaršia písomná zmienka o teplej vode – topluche (Aqua Calida) na mieste dnešných Turčianskych Teplíc pochádza z roku 1281. Jedinečná termálna voda v bazénoch a vaňových kúpeľoch vyviera z podložia pohorí Veľkej Fatry a Kremnických vrchov. Za sekundu vyvrie na povrch siedmimi prameňmi 30 l síranovo-hydrouhličitanovej vápenato-horečnatej hypotonickej vody s obsahom vyše 1 500 mg rozpustených minerálnych látok na 1 liter.

Sírany, hydrouhličitany, vápnik, horčík, železo a ďalšie pôsobia liečivo na množstvo chorôb. Pre vysoký obsah vápnika, horčíka a fluóru je turčianska minerálna voda výborná aj na pitné kúry, ktoré pôsobia proti osteoporóze a viacerým typom obličkových kameňov, pri žlčníkových a črevných ťažkostiach. Pri pitných kúrach sa podávajú aj turčianske minerálky Budiš, Fatra a Fatra Extra. Budiš sa odporúča najmä pri urologických problémoch, vzácne minerálne vody Fatra a Fatra Extra neutralizujú ph vnútorného prostredia, pôsobia proti záhe a dopĺňajú do tela potrebné minerály pri diétach a vypätí organizmu.

Bohato mineralizovaná termálna voda turčianskych kúpeľov má dokázateľne liečivé účinky na ochorenia pohybového aparátu, urologické, nervové a gynekologické ochorenia. Vysoký obsah vápnika, horčíka a fluóru sa využíva na pitné kúry ako prevencia proti osteoporóze a viacerým typom obličkových kameňov, proti žlčníkovým a črevným ťažkostiam. Teplota termálnej vody turčianskych prameňov sa pohybuje od 38 °C do 47 °C.

Kompletný liečebný program sa zostavuje individuálne pre každého klienta na základe vstupnej lekárskej prehliadky a aktuálneho zdravotného stavu.

Hlavným liečebným prostriedkom je liečivá termálna voda, uplatňujú sa moderné liečebné metódy a fyzioterapeutické postupy a v neposlednom rade dôležitú úlohu zohráva vynikajúca klíma a čisté ovzdušie.

Indikácie

Onkologické choroby

-          onkologické choroby po skončení komplexnej onkologickej liečby do 24 mesiacov bez známok recidívy

Choroby tráviaceho ústrojenstva

-          funkčné žalúdočné dyspepsie, vredová choroba žalúdka, dvanástnika a bulbitída v štádiu remisie, regionálna enterokolitída, chronické ochorenia žalúdka, čriev vrátane Crohnovej choroby, žlčníka a žlčových ciest, chronické ochorenie žlčníka s litiázou alebo bez nej, ak nie je vhodná operácia a poruchy žlč. ciest , chronická pankreatitída s preukázanou poruchou funkcie alebo morfologickými zmenami, choroby pečene, stavy po brušných operáciách, celiakia a ostatné primárne malabsorbčné syndrómy

Nervové choroby

-          chabé obrny a stavy po poliomyelitíde (klient musí byť sebaobslužný), polyneuropatie s paretickými prejavmi, hemiparézy a paraparézy cievneho pôvodu po odznení akútneho štádia, roztrúsená skleróza a iné demyelinizačné ochorenia v štádiu bez príhody so zachovanou schopnosťou sebaobsluhy, nervovosvalové degeneratívne choroby, detská mozgová obrna, Parkinsonova choroba, iné  degeneratívne choroby bazálnych ganglií, syndróm periférneho motorického neurónu (chabé obrny), svalová dystrofia a iné svalové ochorenia, detská mozgová obrna, iné poruchy hybnosti centrálneho pôvodu

Choroby pohybového ústrojenstva

-          reumatoidná artritída a jej varianty, ankylotizujúca spondylartritída – všetky štádiá, skoliózy, reaktívne a druhotné artritídy, koxartróza od II. štádia s funkčným postihnutím, artrózy sprevádzané funkčnou poruchou, vertebrogénny syndróm s prechod. bolestivými poruchami chrbtice, stavy po operáciách alebo úrazoch pohybového ústrojenstva, vrátane operácií medzistavcovej platničky a operácii s použitím kĺbovej náhrady, hemofilická artropatia, juvenilná progresívna artritída a iné chronické ochorenia kĺbov a chrbtice, vrodené chyby pohybového aparátu, vertebrogénny syndróm s bolestivými poruchami chrbtice, skoliózy, osteochondrózy, Perthesova choroba, Scheuermannova choroba

Choroby obličiek a močových ciest

-          recidivujúce chronické netuberkulózne zápaly obličiek a močových ciest, enuréza, zdĺhavá pyelonefritída v solitárnej obličke, cyst. ochorenie obličiek, nefrokalcinóza s výnimkou nelieč. Hyperparatyreózy, obojstranná nefrolitiáza, cystínová nefrolitiáza, stavy po operáciách obličiek vrátane transplantácií, rekonštrukč. operáciách močových ciest a stav po prostatektómiách s komplik. priebehom do 12 mesiacov po operácii, prostatitída, prostatovezikulitída, chronická uretritída, stavy po prostatektómii, stavy po operáciách močového ústrojenstva (okrem urolitiázy) do 12 mesiacov po operácii

Ženské choroby

-          chronické zápaly vnútorných rodidiel, stavy po operáciách vnútorných rodidiel, zápalové ochorenia vonkajších a vnútorných rodidiel, hypoplázie vnútorných rodidiel a retrodeviácia maternice, poruchy menštruačného cyklu, sekundárne poruchy cyklu po infekčných chorobách s postihnutím rodidiel, stavy po liečených juvenilných metrorágiách, stavy po brušných operáciách so vzťahom k oblasti panvy, najmä po apendektómii do 6 mesiacov po operácii

Choroby z povolania

-          liečba pracovníkov vystavených riziku ionizujúceho žiarenia po 10 rokoch expozície v II. alebo III. kategórii rizika žiarenia, ochorenia vyvolané prácou v stlačenom vzduchu (iba kostné a zhybové zmeny), ochorenia kostí, kĺbov, svalov, šliach, ciev a nervov končatín spôsobených prácou s vibrujúcimi nástrojmi a zariadením alebo dlhodobým nadmerným jednostranným preťažením, choroby periférneho alebo centrálneho nervového systému bez výrazných psychických porúch vyvolané toxickými látkami, hlukom alebo fyzik. Škodlivinami, liečba pracovníkov pracujúcich v prostredí ionizujúceho žiarenia, v rudnom priemysle, uránovom priemysle, pri opravár. prácach hlav. technol. zariadenia v kontrolovaných pásmach hlavného výrobného bloku a budovách pomoc. prevádzok atómových elektrární, ak práca trvá dlhšie ako 3 roky

Choroby tráviaceho ústrojenstva

-          chronické ochorenia žalúdka, chronické ochorenia čriev vrátane Crohnovej choroby, choroby pečene, chronické ochorenie žlčníka a žlčových ciest, stavy po brušných operáciách, celiakia a ostatné primárne malabsorbčné syndrómy

Kontraindikácie

-          infekčné choroby prenosné na človeka a bacilonosičstvo, najmä brušného týfusu a paratýfusu

-          všetky choroby v akútnom štádiu

-          klinické známky obehového zlyhania

-          stavy po hlbokej trombóze do troch mesiacov po doznení choroby, stavy po povrchovej tromboflebitíde do šiestich týždňov po doznení choroby

-          labilný alebo dekompenzovaný diabetes mellitus

-          často sa opakujúce profúzne krvácanie každého druhu

-          kachexie každého druhu

-          zhubné nádory počas liečby a po nej s klinicky zistenými známkami pokračovania choroby

-          epilepsiu okrem prípadov, pri ktorých sa v posledných troch rokoch nevyskytol žiaden záchvat a ktorých EEG záznam nemá epileptické grafoelementy

-          aktívne ataky alebo fázy psychóz a  duševné poruchy s asociálnymi prejavmi a zníženou možnosťou komunikácie

-          závislosť od alkoholu, závislosť od návykových látok

-          inkontinencia moču a stolice, enuresis nocturna, výnimku z tejto kontraindikácie pre dospelých pacientov s inkontinenciou moču a stolice môže povoliť vedúci lekár liečebne

-          demencia

-          tehotenstvo

-          nehojace sa kožné defekty akéhokoľvek pôvodu

-          hypertenziu nad 16 kPa diastolického tlaku (120 mm Hg)