Sklené Teplice

Kúpele Sklené Teplice využívajú liečivú termálnu vodu, bohatú na minerály, ktoré blahodárne pôsobia najmä na pohybové ústrojenstvo. Ojedinelý je jaskynný termálny kúpeľ „Parenica“, ktorý sa radí medzi európske unikáty. Každé ráno sa napĺňa jaskynný parný kúpeľ čistou absolútne prírodnou vodou priamo z horúceho prameňa. V areáli kúpeľov sa nachádza päť liečebných kúpeľných domov, centrálna recepcia, kaviareň Kursalon a objekty, v ktorých sa poskytujú jednotlivé procedúry.

Sklené Teplice ležia na úpätí Štiavnických vrchov v nadmorskej výške 400 m, v prekrásnej idylickej lesnatej doline, ktorou preteká potok Teplá.

Obec Sklené Teplice začína písať svoju slávnu históriu už v roku 1340, keď za panovania kráľa Karola Róberta vznikla obec Skleno. Sklené Teplice boli vtedy známe výrobou skla. Miestna skláreň, ktorá sa pokladá za prvú v Strednej Európe, produkovala chemické sklo pre pokusy s vyťaženou rudou. V roku 1388 získalo celú obec panstvo blízkeho hradu Šášov. V chotári obce kedysi stál hrad Teplica, ktorý zanikol v 17. storočí.

Prvá zmienka o kúpeľoch je z roku 1550. Sklené Teplice vlastnili postupne rôzni feudálni majitelia. Koncom 17. storočia vymrel rod Lippayovcov a celý kúpeľný majetok pripadol štátu. Kúpele sa dostali do správy Banského úradu v Banskej Štiavnici, ktorý sa zaslúžil o výstavbu kúpeľných budov a liečebné využitie minerálnych prameňov.

Teplé pramene sa využívali aj pri práci v taviacich peciach pri zhutňovaní štiavnického striebra.

K. O. Moller (banskobystrický lekár) napísal svojmu priateľovi, vtedy už známemu vedcovi Matejovi Belovi, historickú, prírodovednú a medicínsku štúdiu o termálnych vodách v Sklenom. Matej Bel ju uverejnil vo svojom diele Hungariae novae et antiqae prodromus aj s dobovými rytinami. V spomínanej práci sa o sklenoteplických prameňoch píše: „Pramene vytekajú zo skaly tak narastenej, že kúpajúcim sa poskytuje strecha a tieň. Ich zvláštnosť je, že sa nielen samy využívajú na liečenie, ale aj ich bahno je liečivé.“

Kúpele v Sklených Tepliciach navštívil aj anglický výskumník Eduard Brown s poznámkou, že obyčajne cudzinci si všimnú také veci, okolo ktorých našinec prejde bez povšimnutia.
Angličan Brown spomína: „Je tam päť kúpeľov, do ktorých sa zostupuje po schodoch, priestranných a dobre chránených vysokou strechou pred nepriazňou počasia. Pramene sú veľmi čisté, ale usadenina na dne je červená a zelená. Brvná a lavice sa obaľujú kamenným povlakom a keď do vody vložíme striebro zmení farbu akoby bolo pozlátené.“ E. Brown sa zmieňuje aj o unikátnej parnej jaskyni: „No najzaujímavejší z kúpeľov je ten, ktorý nazývajú Potným kúpeľom. Jeho pramenné vody stekajú po svahu a vtekajú do vybudovaného bazéna.“
Výnimočne vykreslil túto jaskyňu J. Tollius, keď napísal: „Neváhal som dlho skočiť do kúpeľa, neuspôsobeného rukou človeka. Zahanbuje sa remeslo pred takým divom prírody.“

Obdobie stavovských povstaní nežičilo ani Skleným Tepliciam. Kúpeľné zariadenia spustli, ostali z nich iba tri kúpele. V roku 1701 bol vybudovaný nový kúpeľ „Šľachtický“ so štvorcovou budovou, v ktorej sa mohlo nielen kúpať, ale aj bývať.

Najvýznamnejší uhorský balneograf minulého storočia Dávid Wachtel uvádza vo svojom diele o uhorských kúpeľných miestach fakty o najteplejšom prameni s teplotou vody 55,0 °C. Neskôr bol prameň Jozef prehĺbený vrtom a dnes sa z neho využíva termálna voda na kúpeľné ciele v množstve cca 2,2 litra za sekundu. Termálna voda z neho má aj teraz najvyššiu teplotu 51,0 °C a má tiež najvyšší obsah rozpustených pevných látok, asi 2 550 mg v litri vody.

Prvý vedecký svetový kongres

Najslávnejšie udalosti v Sklených Tepliciach sa udiali v roku 1786. Najvýznamnejší osvietenecký vedec Ignác Anton von Born spustil do prevádzky amalgamačnú hutu v tejto obci a následne usporiadal kongresové stretnutie mnohých významných svetových vedcov. Na kongrese predstavil svoju metódu tzv. Bornovej nepriamej amalgamácie – chemického postupu, pri ktorom ortuť naväzuje na seba čiastočky vzácnych kovov. Na tomto významnom kongrese sa zúčastnil aj slávny básnik J. W. Goethe.

Pri príležitosti predstavenia svojej metódy (dovtedy bola prísne tajená) privítal Born v Sklených Tepliciach mnoho významných vedcov napr.: F. W. H. von Tubu, J. J. Ferbera ale aj J. W. Goetheho, ktorý nebol len spisovateľom, ale aj vášnivým mineralógom.

Termálne vody a kúpeľné zariadenia v Sklených Tepliciach so svojimi prírodnými zvláštnosťami i krásami a štýlovou architektúrou niekdajších kúpeľných zariadení si zasluhujú, aby im dnešok venoval aspoň takú pozornosť, akú im venovali naši predkovia.

Pramene

V súčasnosti v Sklených Tepliciach vyviera 14 prameňov s teplotou od 37 °C do 52,3 °C. Využívajú sa aj umelé hĺbkové vrty a studne až do hĺbky 1600 m. Sú to najvýznamnejšie pramene vulkanického pásma.

Zloženie

Chemickým zložením patria k prírodným slabo mineralizovaným, síranovým, vápenato – horečnatým, horúcim, hypotonickým vodám s celkovou mineralizáciou 2456 mg/l. Liečivá termálna voda patrí svojim zložením medzi zemité vody, mierne mineralizované s dominantným obsahom magnézia a kalcia, ktoré ju predurčujú na liečbu ochorení pohybového a nervového ústrojenstva. Patria sem funkčné poruchy pohybového systému, degeneratívne ochorenia, Bechterova choroba, stavy po úrazoch a po operáciach pohybového ústrojenstva, vrátane operácií medzistavcovej platničky a operácií s použitím kĺbnej náhrady.

Z neurologických ochorení sem patria chabé obrny, detská obrna a postpoliomyelitický syndróm.

Indikácie

Nervové choroby

Choroby pohybového ústrojenstva

Choroby z povolania

UNIKÁT – JASKYNNÝ KÚPEĽ

Kúpeľ v Jaskyni – Parenica

Je to európsky unikát. Liečivá voda 42 °C z termálnych prameňov ústi priamo do jaskyne a svojou teplotou vyhrieva prírodný jaskynný bazén. Voda v Parenici, ako aj vo všetkých termálnych pokojových bazénoch, je absolútne prírodná, bez použitia akýchkoľvek chemických prísad. Denne sa voda vypúšťa a v noci natečie čerstvá priamo z prameňa plná liečivej sily. Má vysoký obsah Kalcia a Magnézia.